Behanie a tehotenstvo - časť 1.

„A ty ešte stále beháš?“ Táto otázka sa stala súčasťou takmer každého rozhovoru odkedy sa môj okolitý svet dozvedel, že som tehotná. A moja odpoveď? Áno, behávam. Dokonca aj keď som písala článok o behaní v tehotenstve do BeCool Sport magazínu a mala som 3 týždne do pôrodu.

Pri aktuálnych medicínskych poznatkoch, ktoré mi tlmočil aj môj lekár, je pohyb v tehotenstve veľmi dôležitý. Keď je telo zvyknuté sa hýbať aj pred tehotenstvom, bolo by chybou prestať po otehotnení. Každú z nás baví iný šport, a pokiaľ ide o pohyb pri ktorom nehrozí nebezpečenstvo pádu, je dobré ak v ňom žena pokračuje ďalej. Nechcem však rozdávať všeobecné rady, pretože si uvedomujem, že každá z nás je jedinečná a tehotenstvo prežíva odlišne. K tejto téme sa bohužiaľ odborne vyjadriť neviem, a preto som odporúčania a rady nechala na profesionálky. Tie si môžete prečítať v ďalších článkoch na našom blogu. Môj úvodný článok je písaný z môjho pohľadu hobby bežkyne, ktorá neprestala behať po otehotnení.  Chcem vám týmto sprostredkovať moju osobnú skúsenosť, prístup aký som zvolila a zásady, ktorými som sa riadila.

1.    Tehotenstvo nie je choroba

... teda v prípade, že prebieha bez komplikácií. Tehotenstvo nie je ani dôvod prestať robiť to, čo máme rady, a tiež nie je dôvodom pre radikálnu zmenu stravovacích návykov a prejedania sa. Počas tehotenstva ženské telo podlieha viacerým zmenám a ja som tiež nebola výnimkou. Prvý trimester bol pre mňa asi najťažší. Asi nie som jediná, ktorej bývalo zle (a nie len ráno), a poobedný „šlofík“ aj na pár hodín!! sa stal aj pre mňa každodennou realitou :) To, čo mi však pomáhalo prekonávať únavu a hlavne tehotenskú nevoľnosť, bolo paradoxne behanie. Počas behu som necítila únavu ani žalúdočné problémy, skôr naopak, behanie na čerstvom vzduchu mi pomáhalo fyzicky, a samozrejme aj psychicky. To bol pre mňa hlavný dôkaz toho, že neprestať so športom bol dobrý nápad.

2.     Vždy sa spýtať lekára

Keďže nie som žiadny „kamikadze“, čo podčiarkol aj fakt, že už nie som zodpovedná len za svoje vlastné telo ale aj za novovznikajúci život, moje športovanie som konzultovala s lekárom. Každomesačná prehliadka sa končila vždy mojou otázkou – môžem ešte ďalej športovať? A na moje počudovanie – vždy som dostala rovnakú odpoveď: kľudne behajte až do pôrodu. A tak som pána doktora s radosťou poslúchala až do ukončeného 38 týždňa tehotenstva :)

3.     Tréningy pod odborným vedením

Ďalšou pre mňa veľmi dôležitou zásadou, ktorú som si na začiatku stanovila, bolo trénovať pod odborným vedením. Môj dôvod bol jednoduchý. Keďže patrím medzi ľudí, ktorým sa behá ľahko a moja hranica bolesti je dosť posunutá, bála som sa, že budem svoje bežecké „výlety“ počas tehotenstva preháňať – či už počtom kilometrov, alebo aj rýchlosťou. Poznám sa, že v tomto som si sama sebe veľmi zlým trénerom a preto som sa zverila do rúk profesionálky a mojej kamošky – Romči Komarňanskej. Ona mi pripravovala tréningy vždy na každý týždeň s ohľadom na moju bežeckú históriu a aktuálne štádium tehotenstva. O tom, aké princípy pri tvorbe plánov aplikovala si môžete prečítať v tomto článku.

4.     Nikdy neprekračovať hranicu svojho komfortu

Môj vnútorný pocit sa stal asi najdôležitejším hlasom, ktorý som brala na vedomie zakaždým, keď som vybiehala z domu. Počas samotného behu som sa snažila omnoho viac počúvať svoje telo, sledovať či ma niečo bolí, či sa mi dýcha dobre, či je na ceste dobrý povrch, či nie som unavená,... Podľa týchto pocitov som vždy korigovala svoju rýchlosť a intenzitu námahy – presne tak, aby bol pohyb pre mňa vždy príjemný. A to je podľa mňa na behaní v tehotenstve to najlepšie – hýbete sa, avšak nikam sa nemusíte naháňať, neprekračujete hranicu svojho komfortu– len tak si beháte pre svoju radosť :)

Keď sa ohliadnem za mojim tehotenstvom, som vďačná, že som ho celé prežila bez jedinej komplikácie – a som presvedčená o tom, že je to vďaka tomu, že som neprestala športovať. Netrpela som problémami s vysokým tlakom, nepoznala som čo sú to opuchnuté nohy (a to ani počas horúčav v lete ktoré boli naozaj extrémne), schody do môjho bytu som vybehla bez zadýchania aj v 9tom mesiaci a môj váhový prírastok počas tehotenstva bol +8kg, čo na mne po pôrode nezanechalo žiadne pozostatky v podobe strií či celulitídy. A ako bonus som si v 5tom mesiaci tehotenstva mohla zabehnúť polmaratón s úsmevom na perách :)

Ak vás zaujal môj príbeh, pozrite si aj články, ktoré o tehotenstve a behaní napísali odborníčky, ktoré som oslovila: trénerka a slovenská vytrvalostná bežkyňa Romana Komarňanská, a moja kamoška - lekárka, matka 2 detí a hobby bežkyňa Tatianu Izakovič.