SHEruns mama: Začíname

Viaceré skúsené mamičky mi počas celého tehotenstva prízvukovali – to, že máš dieťa neznamená, že sa máš vzdať toho, čo máš rada. A mali pravdu. Svet aj priority sa mi síce potočili o 180 stupňov, ale aj za tú krátku dobu, čo som mamou som odpozorovala, že si treba vedieť ukrojiť aspoň trochu času pre seba...

Som síce mamou len niečo vyše 6 týždňov, ale veľmi rýchlo som si uvedomila, že do svojho programu pomedzi kojenie, uspávanie, výmeny plienok a iných „dovolenkových“ aktivít určite potrebujem vsunúť aj niečo, čo sa týka len mňa. Pretože poznám samú seba - ak by som to totiž neurobila, určite by mi po pár týždňoch z toho celého švihlo JA to by nebolo dobré ani pre mňa, ani pre malú Peťku a už vôbec nie pre môjho manžela. Behanie je preto pre mňa úplne vhodným kandidátom – je totiž časovo nenáročné: obujem tenisky, vybehnem z domu, do hodinky som naspäť. Kým Peťka spinká, mama môže trénovať :)

O tom, že sa budem chcieť k behaniu vrátiť čo možno najskôr po pôrode, som bola rozhodnutá už v tehotenstve – počas ktorého som tiež aktívne behávala. Beh sa za posledných 10 rokov stal takmer každodennou súčasťou môjho života. Pomáhal mi prekonávať stresy v práci, nakopával mi tvorivosť, dobíjal energiou, robil mi radosť keď som sa zlepšovala, našiel mi nové kamošky a - keď sa tak teraz zamýšľam, tak ma vlastne aj „vydal“. Som preto presvedčená, že mi beh pomôže byť aj šťastnou a vyrovnanou mamou.

Prečo práve maratón?

Možno sa môže zdať trúfalé moje vyhlásenie natrénovať na maratón – fyzicky a psychicky najnáročnejšiu - kráľovskú bežeckú disciplínu. Pre maratón som sa rozhodla najmä preto,  že behanie na dlhé trate ma baví už niekoľko rokov. Počas mojej bežeckej „kariéry“ som mala možnosť zabehnúť  27 polmaratónov (s osobným rekordom 1h:28min:39s) a 3 krát maratón: v roku 2013 a 2016 v New Yorku a v roku 2017 vo Philadephii v osobnom rekorde 3h 14min 20s. Aj napriek skúsenostiam s maratónskym tréningom si však s pokorou uvedomujem, že to môže aj nevyjsť. Chcem sa však o to pokúsiť, a keďže sa mi už viac krát osvedčilo, že pokiaľ drží zdravie a máte dobre nastavenú hlavu, dokázať sa dá čokoľvek.

Aby sa sen stal skutočnosťou

... je pre mamu s malým bábätkom najdôležitejšie plánovanie. Čas na moje tréningy je závislý od času, kedy malá Peťka spinká a kedy ju má kto postrážiť, či pokočíkovať. Nikdy predtým nebolo pre mňa také dôležité vedieť dopredu, kedy mám ísť behať a koľko mám ísť behať. O môj bežecký plán sa mi stará moja kamoška, super bežkyňa a trénerka Romana Komarňanská. Ona mi pomáhala s prípravou na maratón vo Philadelphii a takisto na mňa dozerala pri behaní počas tehotenstva. O pokojný spánok malej Peťky sa zasa starajú rodinní príslušníci. O tom, ako sa mi darí tento plán napĺňať, budem písať pravidelne svoje blogy. 

Okrem času na tréningy je pre mňa dôležité aj zdravotné hľadisko. Veľkou témou pre mňa bolo najmä to, kedy po pôrode môžem začať s behaním, aké sú riziká spojené so športovaním po cisárskom reze, ako aj to, či je fyzická záťaž problémom pri kojení. Ale o tom sa tiež rozpíšem viac v nasledovných blogoch. 

Začíname

Aktuálne ma čaká prvý týždeň behania po šestonedelí. Romča bola na mňa v pláne zhovievavá, rozbehávam sa postupne po 4km vzdialenostiach. Mám za sebou prvý, 24 minútový beh, a poviem vám, že po dlhšej pauze od behania som mala pocit, že lietam JJe super byť naspať v hre! 

Peťa P.